Vianočná verzia Prvého listu Korinťanom 13

*Keby som svoj dom dokonale vyzdobil jedľovými vetvičkami, blikajúcimi svetielkami a vyhrávajúcimi zvončekmi, ale nemal by som lásku k svojej rodine, nebol by som ničím iba dekorátorom.*
*Keby som sa namáhal v kuchyni a piekol kilá vianočných keksov, labužníckych maškŕt a keby som k jedlu prestrel nádherný stôl, ale nemal by som lásku k svojej rodine, nebol by som ničím iba kuchárom.*
*Keby som pomáhal v charitnej jedálni, v domove dôchodcov spieval koledy a všetok svoj majetok minul na blahobyt, ale nemal by som piesne pre svoju rodinu, nič by mi to neosožilo.*
*Keby som ozdobil vianočný stromček žiariacimi anjelmi a háčkovanými hviezdami, zúčastnil sa tisícich osláv a v zbore spieval kantáty, ale nemal by som v srdci Ježiša Krista, tak som nič nepochopil, o čo vlastne ide.*
*Láska prerušuje pečenie kvôli objatiu dieťaťa.*
*Láska necháva bokom ozdoby kvôli pobozkaniu manželského partnera.* *Láska je priateľská napriek náhleniu a stresu.*
*Láska nezávidí iným ich domácnosť s vyberaným vianočným porcelánom a priliehavými obrusmi.*
*Láska neokrikuje deti, aby uhli z cesty, ale je vďačná, že sú a že môžu stáť v ceste.*
*Láska nedáva iba tým, ktorí môžu niečo vrátiť, ale s radosťou obdarúva práve tých, ktorí darčekom odpovedať nemôžu.*
*Láska všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.*
*Láska nikdy nezanikne.* *Videohry sa rozbijú, perlové retiazky sa roztrhnú, tenisové rakety zhrdzavejú, ale dar lásky zostáva...*

Zaplatil za našu slobodu ....

       Jeden starý kňaz, prišiel raz v jedno veľkonočné nedeľné ráno do kostola
       a doniesol so sebou hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil
       vedľa oltára.
       Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie, keď prehovoril.
       Včera som sa prechádzal po meste a uvidel oproti chlapca, ktorý niesol
       tuto klietku. Boli v nej tri malé vtáčiky, trasúce sa chladom a strachom.
       Zastavil ho a spýtal sa: "Čo to tam máš, synak?"
       " Len pár starých vtákov, " odpovedal.
       " Čo chceš s nimi robiť? " spýtal som sa.
       " Zobrať ich domov a hrať sa s nimi, " odpovedal. " Budem ich dráždiť,
        aby sa pobili. Stavím sa, že sa, že to bude zábavné. "
        " Ale skôr či neskôr ich budeš mať dosť a prestane ťa to baviť. Čo urobíš
        potom? "
        " Ale, mam aj zopár mačiek, "povedalo malé chlapčisko. " Radi si na nich
        pochutia. "
        Keď som na moment onemel, zašepkal som "Koľko chceš za tie vtáky, synak?
         "Čoo??!!! A na čo by vám boli, pán farár? Sú to len obyčajné vtáky z
        poľa. Ani nespievajú - a vôbec nie sú pekne! "
        "Koľko? "Znovu som sa spýtal.
        Chlapec si ma premeral, ako by som bol bláznivý a povedal: "1000 korún! "
       Siahol som do vrecka a odpočítal peniaze.
        Na konci aleje, kde bol strom som klietku, otvoril a klopaním na mriežku
        klietky presvedčil vtáčiky, aby vyleteli. To vysvetľuje prítomnosť
         klietky v kostole.
      

        V týchto prípadoch by sme sa mali riadiť učením pána Ježiša Krista.
       

        Jedného dna sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej
        záhrady a škodoradostne sa chválil: " Nuž, Pane, práve som nachytal plný
        svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som, že neodolajú.
        Mám  ich všetkých! "
      
        "Čo s nimi budeš robiť, " spýtal sa Ježiš.
       
         Satan odpovedal: "Chaa, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť a
         rozvádzať, naučím ich nevere, naučím ich, ako sa majú nenávidieť a škodiť
         si, naučím ich klamať a podvádzať priateľov, naučím ich piť a fajčiť a
         preklínať, naučím ich nevďaku a pohrdaniu. Naučím ich ako vynájsť pušky a
         bomby a navzájom sa zabíjať. Už sa teším na tú zábavu! "
       
         " A čo urobíš potom? " spýtal sa Ježiš.
       
         " Zatratím ich! " hrdo sa vypol Satan.
        " Koľko za nich chceš? " spýtal sa Ježiš.
         " Hádam by si tých ľudí nechcel ?! Niet v nich ani štipky dobra. Keď si
         ich vezmeš, budú Ťa len nenávidieť. Napľujú na Teba, budú Ťa preklínať a
         zabijú ťa! Určite ich nechceš!"
         " Čo za nich chceš? " opäť sa opýtal.
         Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: " Každú Tvoju slzu a všetku Tvoju
         krv! "
         Ježiš povedal: "Máš ich! " - a zaplatil.
         Kňaz mlčky zdvihol klietku a otvoril na nej dvierka ..
       
         Nie je smiešne, že posielame e-mailom tisícky vtipov a tie sa rozšíria
         ako požiar, ale keď začneš posielať správy tykajúce sa Krista, ľudia si
         dvakrát rozmyslia, či ich pošlú ďalej?
       
         Nie je smiešne, že keby si tento príbeh mal podať niekomu ďalšiemu,
         mnohým z tvojho okolia ho radšej nedáš, pretože si nie si istý, čo by si
         o Tebe pomysleli? Nie je smiešne, ako sa viac trápim tým, čo si o mne
         pomyslia ľudia, než čo si o mne mysli Boh?

Farár

ThDr. Jozef Heske, PhD

Ruženec, reťaz duchovných ruží

 

Mesiac október má v liturgickom kalendári prívlastok ružencový. Je to preto, že to bolo práve v októbri r. 1571, čo v známej bitke pri Lepante kresťanské vojská zastavili inváziu Turkov do Európy. Víťazstvo sa pripisuje pomoci Svätej Bohorodičky, ktorú vzývali modlitbou ruženca. Vtedy pápež Pius V. stanovil na 7. októbra spomienku Ružencovej Panny Márie a modlitba ruženca sa ešte viac začala šíriť v celom kresťanskom svete.

Význam a moc modlitby ruženca v dejinách Cirkvi nám pripomínajú mnohí. Svätci, pápeži, učitelia Cirkvi i jednoduchí veriaci laici. Výzva na túto modlitbu však najmocnejšie zaznieva k nám ľuďom od samej Božej Matky. V Lurdoch i vo Fatime ju vidíme s ružencom a láskavým pohľadom matky, ako ponúka svojim deťom bezpečnú pomoc a zbraň proti akémukoľvek zlu. Je to reťaz modlitieb, ktorá spútava zlo a oslabuje jeho moc vo svete a v srdciach ľudí zapaľuje lásku. Preto má názov ruženec – reťaz duchovných ruží, lebo predstavuje kráľovskú čnosť lásky, pred ktorou kapituluje každý nepriateľ. V tejto modlitbe uvažujeme o živote, umučení a slávnom vzkriesení Ježiša Krista práve pod vedením jeho i našej matky Márie, pretože ona mala mimoriadnu účasť na jeho živote a najvynikajúcejšie s ním spolupracovala na jeho vykupiteľskom poslaní. Svoju lásku matky posvätenú Božou milosťou pripájala k láske svojho Syna, ktorý nás vykúpil obetou lásky.

Ani my však nie sme vylúčení z tejto spolupráce. Naopak; sme pozvaní podobne ako Panna Mária prežívať každú etapu svojho života v úzkom vnútornom spojení s Kristom a spolupracovať tak s ním na spáse seba i blížnych. Na tejto ceste však musíme počítať s mnohými prekážkami, s úzkou a strmou cestou, ktorú Ježiš spomína svojim učeníkom. Preto potrebujeme mimoriadnu posilu, ktorú nám Boh ponúka skrze Pannu Máriu.

Podobne, ako to bolo v jej živote, aj my sme zažili niečo ako Mária v radostných tajomstvách: Zvestovanie, keď sme si začínali aspoň nejasne uvedomovať dar viery v Boha. Aj od nás Boh očakáva odpoveď lásky, ktorá sa chce podeliť s vnútornou radosťou a poslúžiť blížnemu ako Mária u Alžbety. Aj my môžeme prinášať svetu živého Ježiša Krista prítomného tam, kde sú aspoň dvaja zjednotení v jeho mene. Aj od nás Boh vyžaduje odpútanosť od každého daru, aby sme ho vedeli obetovať pre Boží plán spásy. Aj v našom živote občas stratíme Ježiša z dohľadu a o to vrúcnejšie sa k nemu privíňame, keď ho znova nájdeme.

V tajomstvách svetla sa nám odkrýva Ježišov verejný život, čo môžeme prirovnať produktívnemu veku človeka. Práve na Ježišovom príklade sa máme učiť, že aj uprostred najväčšieho fyzického rozkvetu a síl človek potrebuje nadprirodzenú rovinu, ktorá mu pomáha žiť plnohodnotný a vyrovnaný život. Jeho zázraky, ako premenenie vody na víno, premenenie na hore Tábor, premenenie chleba a vína na jeho telo a krv, boli zakomponované do bežného i sviatočného života ako zlatá niť, ktorá pevne udržuje všetko na svojom mieste. To dokazuje, že život človeka na zemi nemá byť len niečím načisto pozemským. Má ho prestupovať mystika každodenného života, ktorá dáva všetkému nadprirodzenú hodnotu a trvácnosť.

V bolestných tajomstvách ruženca sa môžu odzrkadľovať a vyjasňovať naše osobné kríže, duchovné i telesné. Rozjímaním o nich v modlitbe ruženca a ich konkrétnym prežívaním náš život môže nadobúdať nové, väčšie dimenzie v kontexte života všetkých ľudí okolo nás. Spájajúc s Kristom svoje vlastné utrpenie sa stávame ním samým, ktorý aj v súčasnom svete kráča pomedzi ľudí a učí ich zmyslu života a každej udalosti v ňom, hľadiac na večný cieľ.

Slávnostné tajomstvá ruženca nám pripomínajú naše spojenie s tými, ktorí nás predišli do nebeskej vlasti a posilňujú v nás nádej, že ju tiež dosiahneme. Čosi ako zmŕtvychvstanie s Kristom prežívame vždy, keď v našej duši znova ožije Božia posväcujúca milosť. Kristovo nanebovstúpenie nám poukazuje na Otca, ktorý nás stvoril z lásky a ku ktorému smerujeme. Zoslanie Ducha Svätého na Pannu Máriu a apoštolov nás napĺňa radosťou nad darmi, ktorými Boh oživuje a udržuje svoju nevestu Cirkev. Nanebovzatie Panny Márie nám ukazuje vznešenosť ľudskej prirodzenosti a je nám zárukou toho, že aj my môžeme prísť s telom i dušou do večného života. Korunovanie Panny Márie v nás posilňuje dôveru, s ktorou máme prosiť túto našu mocnú Kráľovnú neba a zeme o príhovor v našich každodenných potrebách.

Vidiac takto ružencové tajomstvá môžeme v ktorejkoľvek chvíli napojiť svoj život, svoje radosti i bolesti, chvíle všedné i sviatočné, na život Krista a Panny Márie. A tak nielen v októbri, ale cez celý rok môžeme z nich čerpať silu a vytrvalosť, aby náš život bol čoraz krajšou reťazou skutkov lásky na oslavu Boha a na radosť našej Nebeskej Matky.

S. Lieskovský